„Nebudem predávať mäso, na ktoré by som nebol hrdý. Svoje remeslo som nerobil iba pre peniaze, predstavujem aj česť, ktorú naša rodina niesla spolu so zodpovednosťou za vystavené výrobky.“
Írske mäsiarstvo pritom má neuveriteľne bohatú tradíciu a históriu. Menšie mäsiarstvá však pomaly, ale isto prehrávajú boj so supermarketmi. Írski mäsiari sú vo všeobecnosti sklamaní a nešťastní zo vstupu krajiny do EÚ.
Nejde o ego
Michael Griffin je vo svojom hodnotení kvality mäsa veľmi kritický:
„Je to ako porovnať voňavé krásne mäso, ktoré bolo kedysi, s hov..m. Dnešné mäso nie je mäsom. Naše mäso bolo kedysi úplne iné, neviem vám to vysvetliť, alebo k niečomu prirovnať, pretože ste také mäso nejedli, tomu verím.“
„Tu nejde o moje ego, to nie, práve naopak. Je mi vás ľúto. Dnešná generácia ani nevie, ako skutočne chutí paradajka, ktorá bola vypestovaná na poli bez chémie, pod čistým nebom, s čistou vodou. Dnešné biovýrobky a niekdajšie výrobky, ktoré boli iba prirodzene bio, sa nedajú ani porovnať. Je to ako prežúvať kus kartónu. A do mäsa dnes musia pridať kopec chémie, aby malo vôbec nejakú chuť.“
Kvalita, ktorú u nás nepoznali
Michael Griffin sa rovnako ako mnohí iní mäsiari učil od svojho otca. Spoločne vyberali len to najlepšie mäso – podľa druhu a sezóny. Mali aj vlastný dobytok. A toto všetko sa odzrkadľovalo v ponuke, ktorú mali vo svojej mäsiarni. Potom však prišiel vstup Írska do Únie.
„Voľakedy sa na výstave mäsa v Londýne československí mäsiari postavili do radu, aby od nás nakúpili. Sami tvrdili, že takúto kvalitu ani oni nepoznajú, hoci sú normy v Československu tvrdé a na vysokej úrovni.
Po vstupe do EÚ však nastala likvidácia našej farmy, a tak som sa radšej rozhodol nepredávať nič. Je mi ľúto dnešnej generácie, a spôsobu, akým žije. Sú to otroci zapredaného systému.“
Jeden z mnohých
Mäsiar Griffin nie je ani zďaleka jediným Írom, ktorý má problém s kvalitou mäsa po vstupe krajiny do EÚ. Íri sú totiž historicky hrdým národom chovateľov dobytka a veľmi dobre vedia, ako sa má oň starať, aby mäso bolo naozaj veľmi kvalitné. Najmä starší mäsiari sa často vyjadrujú v zmysle, že vstup do Únie pochoval kvalitu...
Ale úprimne, nepovedali ste si to aspoň raz v živote aj vy?
Králi jahňaciny a hovädziny
Pre írsky mäsový priemysel sú typické tri druhy mäsa – predovšetkým je hovädzie, kde je Írsko najväčším európskym vývozcom.
V Írsku sa pasie vyše milióna kusov hovädzieho dobytka. Dominantný podiel na trhu s hovädzinou majú tri spoločnosti – ABP, Dawn a Browne. Okrem hovädzieho a teľacieho mäsa vyvážajú aj živé zvieratá. Len pre zaujímavosť, v roku 2011 vyviezli z Írska 215 tisíc kusov hovädzieho dobytka. Väčšinu do Talianska a Španielska.
Na druhom mieste v produkcii mäsa v Írsku je jahňacina, ktorá je v Írsku mimoriadne obľúbená a má tam svoje hlboké korene.
No a na treťom mieste to je bravčovina, kde írski producenti dodávajú asi 50 percent z celkového množstva bravčového mäsa v britských predajniach.
Šialené kravy
Írsky mäsový priemysel narazil koncom 90. rokov minulého storočia na vážny problém. Bola to tzv. choroba šialených kráv (BSE).
Problémom BSE je jej dlhá inkubačná doba. Trvá 4 – 6 rokov, kým sa choroba u infikovaného zvieraťa prejaví. A tak napríklad americký trh reagoval jasne – zakázal dovoz hovädzieho mäsa z Írska.
Pred pár týždňami, v čase, keď prebiehajú rokovania rozhovory medzi EÚ a USA o užšej prepojenosti trhov, sa americká strana ozvala a vyhlásila, že zákaz čoskoro skončí.
Do zákazu vyvážali Íri do USA len 1 % z 550 000 tonovej ročnej produkcie hovädzieho mäsa.
